Úvod

Doklady o osídlení východného Slovenska, respektíve Šarišskej stolice sa nezameriavajú iba na dobu stredoveku. Mnohé archeologické výskumy nasvedčujú čiastočnému osídleniu Šariša už od praveku. Sídliská bukovohorskej kultúry z neolitu poukazujú na to, že už v tom čase viedla dolinou Torysy cesta, po ktorej prúdil obchod z obsidiánom . Na základe archeologického výskumu z roku 1949 sa zistila prítomnosť bukovohorskej kultúry aj v samotných Chmiňanoch, v lokalite zvanej Hradisko. V domnienke, že ide o slovanské hradisko sa viackrát robila obhliadka vrcholu. Našiel sa početný črepový materiál, úlomky tehloviny, spálené kosti, drobné úlomky obsidiánu a pazúrika. Pozoruhodnejšie boli svetlošedohnedé tenkostenné črepy s vyrytým ornamentom typu bukovohorskej keramiky. Zachovalo sa aj torzo zaujímavej hlinenej nôžky antropomorfnej nádoby a torzo kamennej sekery. Nálezy na nástroje boli veľmi chudobné. Nálezy na Hradisku z poveľkomoravskej doby nie sú uvedené, hoci už jeho dodnes uchovaný názov predpokladá aj obranné využitie jeho polohy v tejto dobe.