Obec Chmiňany leží v peknej doline, obklopenej zaujímavým členitým terénom. Na západe lemuje horizont pohorie Branisko, sever zaberá pohľad na Bunde, Daletice a Lažany, na južnej strane sa nachádzajú Ondrašovce a Brežany a východný pohľad je otvorený smerom na Prešov. Chmiňany ležia v Šarišskej vrchovine v doline Veľkej Svinky. Nadmorská výška v strede obce je 375 m n. m. a v chotári 335 – 578 m n. m. Čiastočne odlesnený chotár na nive a rozčlenenej nižšej vrchovine tvorí centrálnokarpatský flyš. Má nivné, hnedé lesné a oglejené pôdy. Les (jedľa, borovica a smrek) je len na východnom a západnom okraji. Okolie Chmiňian je bohaté na prírodné krásy, husté ihličnaté lesy, minerálne pramene a historické pamiatky. Medzi tie najvýznamnejšie a turisticky najpríťažlivejšie patria:
Horský ráz krajiny Braniska a Bachurne vytvára podmienky pre množstvo rozličných foriem prírodných krás. Pri prechádzkach tunajšou prírodou môžte obdivovať močaristé lúky posiate minerálnymi prameňmi, hlboké doliny a vysoké kopce so strmými skalnými stenami čarovných tvarov. Na horských lúkach sa pasú ovce rovnako ako pred storočiami. Oblasť tvorila a tvorí prirodzenú hranicu medzi dvoma historicky, kultúrne aj etnograficky odlišnými regiónmi Slovenska - Spišom na západe a Šarišom na východe. Rozhraním Braniska a Bachurne viedla v minulosti cez Lačnov (do roku 1991 samostatná obec) historicky dôležitá cesta, spájajúca Prešov s Levočou. Neskôr bola nahradená cestou ešte dnes známou ako priesmyk Branisko, ktorá je už tiež využívaná len zriedka, pretože Šariš a Spiš boli v roku 2003 spojené tunelom Branisko.
Lipovce sú známe najmä vďaka svojim minerálnym prameňom, ktoré poznali už v dávnej minulosti. Podľa nedoloženej tradície ich využívali mnísi templári, ktorí boli pravdepodobne obyvateľmi hradu, týčiaceho sa na jednom z vrcholov pohoria Braniska. Voda z prameňa je veľmi bohatá na železo, a tak sa môže porovnávať aj s bardejovskou minerálnou vodou.
Malebná rokľovitá tiesňava v severovýchodnej časti Braniska medzi obcami Lipovce a Lačnov, ktorú vyhĺbil Lačnovský potok. Je dlhá asi 2 km, má strmé svahy a vysoké steny s bizarnými skalnými útvarmi. Známe sú najmä Mojžišov stĺp vysoký 60 m, Kamenná baba v chrbte Červenej skaly, Komín a skalné okno Vrátnica. Dno tiesňavy sa v niektorých miestach rozširuje, v úžinách sa vytvorili vodopády. V roku 1965 toto územie vyhlásili za štátnu prírodnú rezerváciu s názvom Kamenná baba, v ktorej môžeme obdivovať vzácnu a rôznorodú vegetáciu. Kaňonom možno prejsť po červenej značke z Lipoviec do Lačnova. V okolí Lipoviec sú dobré možnosti ubytovania v horských hoteloch a chatovej osade. Medzi obcami Lipovce a Lačnov si v sprievode skúsených jaskyniarov môžete pozrieť jaskyňu Zlá diera.
Asi 10 kilometrov západne od Chminian leží dedinka Fričovce. Je známa najmä svojím kaštieľom, ktorý bol postavený v r. 1623-1630 a patrí k najtypickejším stavbám východoslovenskej renesancie. Reštaurácia a kaviareň ponúkajú klasické služby v historicky zaujímavom prostredí novo - zrekonštruovaného kaštieľa.
Asi 25 kilometrov na západ, za pohorím Branisko, sa majestátne vypína na vápencovej skale najrozľahlejší hradný komplex v strednej Európe - Spišský hrad. Leží v nadmorskej výške 634 m a prevyšuje okolitý terén o 200 m. Je dokladom vývoja architektúry u nás od 12. do 18. storočia. Bohaté sú aj jeho dejiny. Skala, na ktorej sa rozprestiera, bola osídlená už v mladšej a neskorej dobe kamennej. Praveké osídlenie však vrcholí na prelome nášho letopočtu, keď sa tu vytvorilo obrovské a mohutné opevnené hradisko. Až po zániku tohto hradiska vzniklo na susednom kopci, na Dreveníku, ďalšie silné hradisko. Až po ňom sa začína budovať dnešný Spišský hrad.
Spišský hrad je dnes veľkým turistickým magnetom pre turistov zo Slovenska i z celého sveta. Len zo samotného hradu vidíme jeho nádhernú polohu i krásnu architektúru, pre ktorú sa oplatí vynaložiť sily na výstup na hrad.
Krajské mesto situované pri sútoku riek Torysa a Sekčov na severnom okraji Košickej kotliny. Mesto vzniklo v blízkosti soľných baní, na križovatke obchodných ciest. Prvá písomná zmienka pochádza z roku 1247 , kedy sa mesto spomína ako osada Epuries. V roku 1299 získal Prešov mestské práva a v roku 1374 sa stal slobodným kráľovským mestom. Dnes je Prešov administratívnym, hospodárskym a kultúrnym centrom Šariša s 93 tisíc obyvateľmi. Okrem úradov štátnej správy tu sídlia aj významné cirkevné úrady - pravoslávne, gréckokatolícke a evanjelické a.v. biskupstvo. Mesto je aj vysokoškolským centrom s dlhoročnými tradíciami vo vzdelávaní. Sídli tu Prešovská univerzita s piatimi fakultami, košická Technická univerzita má v meste fakultu výrobných technológií. Prešov je pre návštevníkov príťažlivý bohatstvom historických pamiatok, ktoré sú sústredené v historickom jadre mesta s charakteristickým šošovkovitým námestím. Pri prehliadke Prešova odporúčame prezrieť si niektoré z týchto pamätihodností: Rímskokatolícky farský kostol sv. Mikuláša, Gréckokatolícky katedrálny chrám sv. Jána Krstiteľa, ortodoxná synagóga, mestská radnica, Rákocziho palác, Palác Klobušickovcov, Neptúnova fontána, mestské hradby atď.
